Hipoterapia - špeciálny terapeutický prístup

Hipoterapia je špeciálny terapeutický prístup, pri ktorom sa využíva komplexné pôsobenie koňa na človeka, ako po stránke fyzickej tak i psychickej. Pri hipoterapii je nevyhnutná spolupráca celého tímu odborníkov. (terapeut, hipológ, rehabilitačný lekár, psychológ alebo psychiater a asistent). Kone využívané pre hipoterapiu musia prejsť špeciálnym výcvikom. Terapie prebiehajú individuálne( cca 20 min.) alebo v skupinách (45 - 60 min.), v závislosti od druhu problému a stupňa postihnutia. Je vhodné ich navštevovať 2-3 krát do týždňa. Terapie sa uskutočňujú vonku na jazdiarni, v krytej jazdeckej hale alebo formou vychádzok do prírody. Kone používané pri hipoterapii prešli špeciálnym výcvikom. Terapie sú venované deťom (od 2,5 roka) a dospelým, podľa doporučenia lekára alebo psychológa.

Resocializačné pôsobenie hipoterapie je komplexné. Zahŕňa oblasť medicíny, psychológie, pedagogiky a športu. Hoci hipoterapia pôsobí komplexne, rozdeľuje sa z hľadiska jej praktického využitia, na 3 základné zložky:

- hiporehabilitácia
- pedagogicko-psychologické jazdenie
- športové jazdenie postihnutých

Hiporehabilitácia je vhodná hlavne pri poruchách hybnosti: neurologické ochorenia (detská mozgová obrna, sklerosis multiplex,stavy po traumách, zápaloch, poruchy koordinácie rovnováhy, chôdze, sedu, aktívneho držania trupu, hlavy, pohybových stereotypov, reči, úchopu a pod.) a ortopedické ochorenia (skoliózy, chybné držanie tela, hypermobilita a pod.)
Pedagogicko-psychologické jazdenie je určené hlavne deťom s poruchami správania, pozornosti, vnímania, reči, so zmyslovými a duševnými poruchami, poruchami učenia, problémami v emocionálnej a sociálnej oblasti, ako aj ľuďom s problémami ako organické duševné poruchy, schizofrénie, afektívne poruchy, neurotické poruchy, poruchy vyvolané stresom, poruchy osobnosti, správania a emócií a pod. Hipoterapia ako celok je vhodnou formou terapie pri kombinovaných psychomotorických a senzomotorických postihnutiach.
Športové jazdenie postihnutých je zamerané hlavne na športový výkon. Predstavuje aj vhodnú formu na trávenie voľného času. Hlavne v kategóriách paradrezúry (samostatné jazdenie na koni) alebo paravoltiže (gymnastické cvičenie na koni).
Psychomotoricke hry sú vhodné pre deti od 2,5 roka. Sú zamerané na celkový rozvoj osobnosti dieťaťa (psychická, fyzická, sociálna stránka). Prostredníctvom priameho kontaktu so živým zvieraťom v rámci rôznych hier sa rozvíja ohľaduplnosť, schopnosť empatie a emociálna stránka dieťaťa.

Rekondičné jazdy patria medzi oddychové, relaxačné jazdenie. Vhodné hlavne pre vyťažených ľudí, ktorí pracujú s vysokým fyzickým a psychickým nasadením. Rekondičné jazdy sú obzvlášť vhodné pre ľudí unavených z častého jazdenia autom, neustáleho sedenia v kancelárii a pre tých, ktorí majú nedostatok pohybu a problémy s chrbticou.
Animoterapia je venovaná deťom, ktoré na koni jazdiť nemôžu, alebo na to ešte nemajú odvahu. Príjemnou formou prostredníctvom kontaktu s viacerými druhmi zvierat sa deti učia poznávať zákonitosti ich života a spôsob správania sa v ich prítomnosti.
Pri hipoterapii môžeme rozoznávať tri okruhy možných účinkov. Bezpochyby najdôležitejším je vplyv vlastného pohybu zvieraťa, ktorý možno liečebne využiť. Takéto využitie spočíva v interakcii pohybu zvieraťa a postojom, resp. pohybom pacienta v synchronizácii pohybových fáz, a najmä v účelnej koordinácii narušených pohybových stereotypov postihnutého jedinca. Fyziologicky prebiehajúci pohyb koňa predstavuje základ pohybovej terapie. Postihnutý človek je pohybovo obmedzený čo do rozsahu aj čo do obsahu pohybu. Vhodná kombinácia jednotlivých fáz pohybu koňa so želateľným pohybom podmieneným určitými svalovými skupinami u človeka, vytvárajú model, pomocou ktorého je možné za určitých okolností a v určitom čase realizovať zlepšenie pohybových schopností pohybovo narušeného jedinca.

Veľmi významným je bezpochyby aspekt psychologický. Medzi človekom a zvieraťom sa vytvárajú vždy určité vzťahy, zviera sa stáva pre ľudského jedinca objektom, ku ktorému sa upína, s ktorým istým spôsobom neverbálne komunikuje a ktorý je pre neho istým spôsobom partnerom. Aj tento aspekt možno využiť v hipoterapii – väzba poškodeného človeka na zviera, t. j. na koňa, býva v mnohých prípadoch ďaleko pevnejšia než je väzba takéhoto jedinca na iného človeka. Človek, a predovšetkým dieťa, cíti a má v tejto oblasti veľmi dobre vyvinutý inštinkt pre vzťah k zvieraťu. Ale aj samo zviera vždy nachádza, najmä tam, kde sú kontakty časté, svoj vzťah k človeku. Vytvára sa tu určitá jednota, ktorá práve v oblasti hipoterapie predstavuje určitú atmosféru, ktorá moduluje už vytváraný alebo vytvorený vzťah pacient–kôň.

V oblasti ľudskej patológie hovoríme o "compliance" (čo po anglicky znamená "vyhovenie; ochotu, úslužnosť; ústupčivosť, povoľnosť") a myslíme tým plastický vzťah, napríklad lekára a pacienta. Som presvedčený, že aj medzi zvieraťom a človekom sa vytvára takáto "compliance", ktorá v konečnej podobe prispieva k možnému efektu liečby. Chorý človek nachádza dobrý vzťah ku zvieraťu, zviera to vycíti a posilňuje túto už vytvorenú väzbu.

Tieto poznatky formulujú v oblasti hipoterapie iný aspekt – aspekt patologický. Dieťa resp. chronicky chorý človek sa dostáva v priebehu svojho ochorenia do stavu, o ktorom hovoríme, že chorý je psychicky alternovaný. Príznakom takéhoto narušenia psychickej rovnováhy u detí je narušené správanie. Objavujú sa neurotické symptómy, celá osobnosť dieťaťa sa realizuje v inej rovine než je to u normálnych zdravých detí. Ak do hry vložíme nový fenomén – zviera, v hipoterapii koňa, potom sa objavuje možnosť využiť najmä jeho nezastupiteľnú väzbu a vytvárajú sa predpoklady pre účelné využitie aj vyššie uvedených liečebno-rehabilitačných mechanizmov.