Podlahové vykurovanie
Podlahové vykurovanie patrí k nízkoteplotným sálavým systémom, kde je konvekčná zložka šírenia tepla vzhľadom na veľkú plochu a relatívne nízku teplotu zanedbateľná. Cirkulácia vzduchu vyvolaná pohybom tepla nahor je výrazne nižšia v porovnaní s radiátorovým vykurovaním. Podlaha predstavuje maximálne zväčšenú výhrevnú plochu, steny zostávajú síce ešte relatívne chladné, ale zlepšuje sa pocit tepelnej pohody. Systém podlahového kúrenia je považovaný za pomerne úsporný, poskytuje pocit príjemného tepla, aj keď je v miestnosti teplota o 2 °C nižšia ako pri obvyklom spôsobe kúrenia. Podlahové kúrenie je vhodné používať len v dobre izolovaných domoch. Najviac sa hodí ku kondenzačnému kotlu a tepelnému čerpadlu, samozrejmosťou je aj automatická regulácia teploty, prípadne programovanie pomocou termostatu. Podlahové kúrenie môže byť vyhotovené mokrým alebo suchým procesom. Mokrý proces – vykurovacie rúrky z plastu alebo medi sú uložené v betónovom potere priamo nad tepelnoizolačnou vrstvou. Betónový poter slúži ako roznášacia vrstva na prenos zaťaženia a aj ako podklad na nášľapnú vrstvu – dlažbu. Medzi rozhodujúce faktory, ktoré ovplyvňujú efektivitu prevádzky podlahového vykurovania, patrí rýchlosť nábehu. Dôležitá je hrúbka betónu (7 cm), kde je uložené kúrenie, to podstatne ovplyvňuje rýchlosť nábehu a zotrvačnosť celého systému, ktorý je pri klasických systémoch približne 2 hod. Použitie podlahového kúrenia v kombinácii so sadrokartónovými doskami – suchý proces výstavby – umožňuje väčšiu pružnosť kúrenia, tento systém je vhodný najmä pri rekonštrukciách budov, odpadá tiež použitie mokrých procesov, ktoré predlžujú čas výstavby a zaťažujú stropy. Pri podlahovom kúrení je dôležitá správna voľba podlahoviny, nie každý druh je vhodný. Prijateľné sú veľkoplošné parkety s laminátovou alebo dyhovou vrstvou s hrúbkou do 7 mm alebo podlaha s keramickou dlažbou, teda materiál, ktorý má vysokú tepelnú vodivosť, dobrú akumuláciu tepla a vysokú trvanlivosť. Ak sa použijú parkety s kratšími a menšími rozmermi, je znížené aj riziko vzniku nepríjemných škár. Neodporúčajú sa bukové parkety, pretože buk reaguje na zmeny teploty oveľa rýchlejšie a viac ako ostatné dreviny. Dub býva oveľa stálejší. Pred začiatkom pokládky je potrebné pustiť kúrenie aspoň na dva dni na plný výkon. Najvhodnejšie je podlahu alebo koberce nalepiť priamo na betón. Minimálna životnosť systému je 50 rokov. Výhody podlahového kúrenia: – neruší vzhľad interiéru, poskytuje lepší pocit tepelnej pohody – kúrenie znižuje vlhkosť v obytnom priestore, nedochádza k víreniu vzduchu – vhodné pre alergikov – ideálne rozdelenie tepla v priestore, úspora prevádzkových nákladov (kondenzačný kotol) – maximálna hygiena prevádzky – nedochádza k prúdeniu vzduchu, a tým k znečisťovaniu povrchu stien a vykurovacích telies unášaným prachom Nevýhody, riziká: – treba zabrániť poškodeniu podlahy (navŕtanie, poškodenie počas montáže) – prípadná chyba či mechanická netesnosť sa dá ťažšie odhaliť a odstrániť (používame len overené výrobky) – nie je vhodné do objektov s ľahkým obvodovým plášťom alebo do objektov pred zateplením či výmenou okien (regulácia a nastavenie sú zložité) – vyššie jednorazové investičné náklady (1 000 Sk/m2), veľká tepelná zotrvačnosť Pri vykurovaní časti domu radiátormi a časti podlahovým kúrením zvyšuje náklady aj výmenník pre podlahové vykurovanie, pretože každý systém pracuje v inom teplotnom režime. Podlahové kúrenie môže byť teplovodné alebo elektrické. Teplovodné vykurovanie je veľmi citlivé na kvalitu prevedenia a ešte pred definitívnym zaliatím betónom je nutné urobiť pri ňom tlakové skúšky. Pri inštalácii podlahového kúrenia by sa pred pokrytím rúrok lepiacim tmelom a následnými vrstvami malo kúrenie zahriať. Rozvody sa totiž teplom rozťahujú, a tak potrebujú priestor. Zanedbaním tohto postupu by mohlo dôjsť k narušeniu podlahy. Elektrickú podlahovú vykurovaciu sústavu predstavuje vykurovacia mriežka, rohož (cena 13 000 Sk/5 m2 s termostatom a reguláciou). Je skôr určená pre rekonštrukcie a na zvýšenie komfortu bývania. Jej výhodou je možnosť inštalácie priamo na betónový povrch alebo aj na starú dlažbu do vrstvy tmelu. Táto úprava zvýši pôvodnú podlahu len o dva centimetre vrátane dlažby. Rohože sú pevných rozmerov alebo je možné vyrobiť ich priamo na mieru podľa požiadaviek zákazníka. Problém tepelnej zotrvačnosti podlahového kúrenia sa dá vyriešiť tak, že v dome skombinujeme radiátory a podlahové kúrenie, tým spojíme výhody oboch systémov – obývačka, jedáleň, kuchyňa, kúpeľňa s podlahovým kúrením (v kombinácii s registrom na sušenie uterákov na stene), spálňa s radiátormi. V obývačke je vhodné doplniť stabilné podlahové kúrenie pružným zdrojom tepla – kozubom. Podlahové kúrenie je možné osadiť aj svojpomocne, nutná je však skúsenosť so stavebnými prácami a použitie originálneho systému. Zaujímavosť: Podlahové kúrenie sa používalo už v starom Ríme, vtedy ako teplonosné médium slúžil teplý vzduch prúdiaci v dutine pod podlahou. Stenové vykurovanie: Základ stenového teplovodného vykurovania spočíva v stene, ktorá funguje ako veľkoplošné vykurovacie teleso ohriate na teplotu asi 35 °C. V stene pod vrstvou omietky sú namontované rúrky – medené alebo plastové, ktorými prúdi ohrievaná voda. Čím je priemer rúrok menší, tým je celý systém vykurovania pružnejší z hľadiska regulácie. Jednotlivé teplovodné systémy sa dodáva vo zvitkoch – zrolované alebo v jednotlivých paneloch – moduloch, ktoré je možné spájať, alebo v sadrokartónových doskách – pre suchý proces výstavby. Dobrou vlastnosťou stenového kúrenia je vytvorenie prostredia s rovnomerným rozložením teploty vo zvislom aj vodorovnom smere. Na dosiahnutie tepelnej pohody potrebujeme preto menej energie ako pri klasickom radiátorovom kúrení. Kúrenie je charakteristické minimálnym podielom konvekčnej zložky a maximálnym podielom radiačnej – sálavej vykurovacej zložky. Stenovým vykurovacím systémom môže prúdiť aj studená voda a potom funguje ako chladenie, ale na rozdiel od klimatizácie nevíri vzduch. Je vhodný do spálne, kde najmä počas horúceho leta je možné dosiahnuť príjemnú teplotu v noci. Pri vyššej teplote stien možno aj pri nižšej teplote vzduchu dosiahnuť tepelnú pohodu (podobne ako pri podlahovom kúrení), a tým ušetriť náklady na kúrenie. Lepšie je, samozrejme, inštalovať takéto kúrenie do viacerých ‚ miestností, prípadne do celého domu. Systém je vhodný pre všetky typy stien a domov, zásadou je použitie na obvodové steny, teda na miesta, kadiaľ vstupuje chlad, a samozrejmosťou sú dostatočné tepelnoizolačné vlastnosti stien. Kúrenie vďaka malej hrúbke krycej vrstvy omietky 1 – 3 cm rýchlo reaguje na reguláciu teploty, preto je pružnejšie ako podlahové kúrenie. Poskytuje vysoký stupeň tepelnej pohody, náklady sú však vyššie (1 200 – 2 000 Sk/m2). Výhody stenového vykurovania: – vysoký pocit tepelnej pohody – zväčšenie sálavej vykurovacej plochy, zníženie teploty vzduchu, možnosť zvýšenia vlhkosti vzduchu – maximálna hygiena prevádzky – nedochádza k prúdeniu vzduchu, a tým aj znečisťovaniu povrchu stien a vykurovacích telies unášaným prachom – možnosť využitia akéhokoľvek nízkoteplotného zdroja – nízkoteplotné a kondenzačné kotly, solárne kolektory, tepelné čerpadlá – minimalizovanie vlhkosti stien, odstránenie plesní – vhodné pre alergikov – dobrá regulovateľnosť a pružnosť – možnosť využiť aj na chladenie – klimatizácia bez prievanu – stenové vykurovacie panely, v ktorých sú rúrky uložené v sadrokartónových doskách, sú vhodné aj pre montované stavby Riziká, nevýhody: – stena nemôže byť zastavaná masívnym nábytkom – obmedzenie variability usporiadania interiéru – omietka na stenové kúrenie – vápenná, vápennocementová, hlinená (ťažko dostupná), sadrová (s obmedzením teploty do 50 °C ). Ak chceme zavesiť obraz, použijeme na určenie polohy rúrok termofóliu pri plastových rúrkach alebo hľadač kovov pri medených rúrkach. Systém by mal navrhnúť odborník, ktorý má skúsenosti s týmto typom kúrenia, samotná montáž panelových, segmentových systémov nie je náročná.
Stavebníctvo, materiál
