Strešné systémy - STANDARD
Betón po zamiešaní sa ukladá do šablon, konečný tvar sa vytvára lisovaním. Po nanesení povrchovej ochrany škridly spolu so šablónami sa zavážajú do temperovacej pece, kde vytvrdnutie betónu urýchľujú zvýšením teploty. Škridly sú farbené pridaním oxidovej farby do základného materiálu, na povrchu škridiel sa nachádza homogénna ochranná vrstva, ktorá sa neodlišuje svojou farbou od farby základného prvku. Táto ochranná vrstva spôsobuje vodonepriepustnosť škridlí, čím sa zabráni tomu, aby sa mohli vytvárať na konšrukcie škodlivo pôsobiace cykly zamŕzania a spustenia . Tým sa životnosť môže značne predĺžiť; samozrejme počas uskladňovania a pokrývania je potrebné dbať na vhodnú ochranu betónových škridiel. Z aplikovania ochrannej vrstvy vyplývajú nielen konštrukčné, ale aj estetické výhody, totiž pravdepodobnosť uchytenia sa mách a iných rastlín na nenarušenom povrchu je oveľa menšia. Táto vrstva vzdoruje aj škodlivým účinkom dymov v mestách so znečisteným ovzduším. Rovnomerným opotrebovaním ochrannej vrstvy farba strechy sa nemení, pretože aj materiál v celom jeho priereze je farbený. Betón - ako stavebný materiál - má tradíciu spred tisícich rokov. Starovekí Gréci používali zmes páleného vápna a piesku už v roku 2000 pred našim letopočtom, kým Rimania k vápennej omietke primiešali aj sopečný popol. Kopula Pantheónu v Ríme so svojím priemerom 43,3 m bol zhotovený z takého betónu už v II. storočí! Po dlhotrvajúcom zabudnutí so zostavovaním betónov začali experimentovať najprv v Anglicku a potom vo Francúzsku. Aj prvé krytiny z betónových škridiel sa začali objavovať v Európe cca pred 150 rokmi. Upresnením receptúr došlo k všeobecnému rozšíreniu použitia betónu a železobetónu. Kvalita strešných škridiel zodpovedá predpisom normy STN 490. Suroviny, ich použité množstvá, ako aj ich kvalita sa kontroluje podľa predpisov normy STN 491.
