Humát - Dar Zeme
Humát draslíka-sodíka je ekologicky čisté organicko-minerálne hnojivo širokého spektra pôsobenia, stimulátor na základe sodíkových solí humínových kyselín, získavaných tepelným spracovaním rašeliny. V ňom absentujú semená buriny a patogénne mikroorganizmy. Tento druh hnojiva je určený pre mimo koreňového a koreňového podporovania poľnohospodárskych, kvetinových a izbových rastlín. Poznámka: Hnojivo sa riedi vodou v pomere 1:200. HUMÁTY V súčasnom období po celom svete rastie záujem o ekologicky udržateľný rast výnosov v poľnohospodárskej produkcii. Cesta geneticky modifikovaných druhov potravín nesie so sebou riziko ťažko predvídateľných dôsledkov. Humáty sú zmesi humínových a fulvových kyselín a ich draselných solí. Ide o zložité organické zlúčeniny s veľkým množstvom molekúl – dlhé reťazce, ktoré vznikajú postupným rozkladom organickej treťohornej hmoty za prístupu kyslíka v miestach vzniku hnedého uhlia a rašeliny. Ide o mimoriadne bioaktívne látky s vysokou chemickou reaktivitou, výnimočnými regeneračnými účinkami na celý organizmus a jeho energetický systém. Humát - ekologicky čisté organicko-minerálne hnojivo určené pre široké spektrum použitia. Získava sa spracovaním rašeliny. Absentujú v ňom semená buriny a patogénne mikroorganizmy. Tento druh hnojiva je určený na podporu rastu a zvyšovanie úrodnosti poľnohospodárskych plodín, ovocia, zeleniny, okrasných exteriérových a interiérových rastlín. Je jednoznačne preukázané, že humáty plnia v pôde nasledujúce funkcie: akumulačnú, zásobovaciu, regulačnú, ochrannú. Humáty sú fyziologicky aktívne zlúčeniny regulujúce procesy v rastlinách a semenách. Humáty zvyšujú úrodnosť, veľkosť plodov, urýchľujú a zrovnomerňujú dozrievanie a tiež zlepšujú kvalitu produktov. Zvyšujú obsah cukrov a vitamínov v plodoch, no pritom znižujú v nich množstvo dusičnanov. Mechanizmus pôsobenia týchto zlúčenín je v pôsobení a stimulácii všetkých biochemických procesov a v organizácii rastu nielen v počiatočnom štádiu klíčenia semien a vytvárania koreňového systému, ale aj v ďalšom období rastu. Menia priechodnosť medzibunkových membrán, zvyšujú aktivitu fermentov, množstvo chlorofylu a zvyšujú výkon fotosyntézy. Stimulujú dýchanie rastliny, syntézu vytvárania bielkovín, cukrov, aminokyselín a vitamínov. Humáty sú netoxické, nekarcinogénne a nespôsobujú mutácie rastu rastlín. Tieto vlastnosti ich predurčujú dosahovať ekologicky čistú produkciu. Súčasné vplyvy humátov na fyzikálne a fyzikálno-chemické pôsobenie v pôde možno zhrnúť takto: zvyšujú schopnosť ľahkých pôd viazať vlahu cca o 30 %, zlepšujú priepustnosť ťažkých pôd, optimalizujú prevzdušňovanie pôdneho profilu a tým zlepšujú dýchanie rastlín, zlepšujú výmenu živín medzi vodou a pôdou, zvyšujú nárazovú kapacitu pôd a tým udržujú prirodzenú hodnotu PH aj pri nadbytočnom použití napr. umelých hnojív. Veľmi dôležitou sa javí reakcia humátov na prebytok pesticídov a na organické eko-toxické látky (ropné produkty, aldehydy, fenoly atď.). Humáty ich nevratne viažu do nepohyblivých komplexov, ktoré sa vylučujú z pôdneho cyklu a tým je im zabránené vstupovať do rastlín a ďalej do živých organizmov. Je veľmi zaujímavé ich použitie na detoxikáciu pôdy. Pri použití humátov v poľnohospodárstve boli dosiahnuté veľmi zaujímavé výsledky: zvýšila sa úrodnosť obilnín a iných základných potravín v priemere 10 - 60 %, výrazne sa zvýšila klíčivosť semien a ich rast, zlepšila sa látková výmena v rastlinách, vytvoril sa silnejší koreňový systém, zlepšila sa schopnosť rastlín ďalej rásť pri ich presádzaní, zvýšila sa odolnosť rastlín proti chorobám, zime a suchu, znížil sa obsah dusičnanov a pesticídov, ťažkých kovov a tiež rádionuklidov, čím sa pri použití humátov dá hovoriť o možnom použití na rekultiváciu zamorených pôd. V súčasnom období sa humáty už používajú pre svoje vlastnosti na všetkých kontinentoch. Väčšina používaných humátov sa dodáva vo forme roztokov, ktoré sa riedia s vodou v pomere 5 až 50 ml na 10 l vody. Ich ekonomický prínos je veľmi vysoký, je možné ich aplikovať spolu s inými prípravkami na ošetrenie rastlín. Mnohé krajiny pristúpili aj k priemyselnej výrobe humátov. Tieto vyrábajú z organických odpadov pri dodržaní zložitých technologických podmienok. Priemyselná výroba kvalitných Humátov je však veľmi drahá preto sa na trhu objavujú aj nekvalitné produkty. Nový produkt „DAR ZEME“ je 100% prírodný produkt z rašeliny. Svojou čistotou a zložením patrí k najlepším vo svete. Obsahom humínových kyselín a fulvo kyselín v 5 litroch sa vyrovná 60 až 80 tonám maštaľného hnoja. Toto už teda určite stojí za vyskúšanie. Prečo používať humát „DAR ZEME“ Odpovede na najčastejšie kladené otázky Čo je to Humát? Humát je vo všeobecnosti drobnodisperzná zmes humínových a fulvových kyselín, ktoré v prírode vznikajú pri odumieraní prírodných rastlinných a živočíšnych látok. Pre ich vytvorenie musia byť splnené niektoré kritériá, napríklad: tlak, teplota, prístup vzduchu a podobne. Čo sú to humínové a fulvové kyseliny? Huminové kyseliny sú organické kyseliny obrovskej rozmanitosti s rozsahom molekulovej hmotnosti 2 000 - 200 000 g/mol. Obsahujú trojrozmerné zosieťované molekuly s jadrom aromatického charakteru. Obsahujú tiež kyslíkaté a dusíkaté heterocykly. Na jadro naväzujú reťazce alifatického charakteru s rôznymi funkčnými skupinami. Ide o karboxilové a hydroxilové kyseliny, ktoré sa ešte nepodarilo celkom identifikovať. Humínové kyseliny sa chovajú ako živý organizmus. V princípe je ich obrovské množstvo. Zdá sa, akoby každému živému organizmu po odumretí vznikali špecifické kyseliny. Akoby sa v nich, v zmysle zákona o zachovaní energie, uchovala bioenergia organizmu, z ktorého vznikli. Je teda prirodzené, že humáty, ktoré vznikali v prírodných rašeliniskách, za veľa rokov obsahujú najviac aktívnych druhov humínových kyselín. Nie každé nálezisko však obsahuje bioaktíne humáty. V niektorých, ktoré boli vystavené tektonickej činnosti a vysokým teplotám, sa reťazce štiepili, deformovali, sú neaktívne – mŕtve. Ako to teda s humátmi v poľnohospodárstve je? Prečo sa nepoužívajú vo väčšom rozsahu? Nie je pravda, že humáty sa nepoužívajú. Každý poľnohospodár, ktorý chce dosiahnuť ekologicky udržateľnú a kvalitnú produkciu, ich používa, aj keď o tom nevie. Humáty používa v prírodných hnojivách. Informácie o pôsobení a zložení humínových kyselín nie sú až tak staré. Ich výskum sa začal zhruba pred 30 rokmi a dnes už sú široko používané na všetkých kontinentoch. Začali sa priemyselne vyrábať. Medzi najväčších výrobcov patrí Čína, USA, v Európe Španielsko, Nemecko, Česko. Vyrábajú sa z hnedého uhlia a biologických odpadov. Humáty sú dokonca obchodované na burze. Vyrobiť ale skutočne kvalitný humát je cenovo veľmi náročné a takýto by bol nepredajný na trhu. Jediné skutočne kvalitné humáty pochádzajú z prírodných zdrojov a ich najväčším producentom je Rusko. Za účelom trvalo udržateľnej kvality poľnohospodárskej produkcie Európska komisia pre poľnohospodárstvo odporúča ich použitie pri pestovaní biopotravín. U nás je použitie humátov skôr vzácne, Slovenské poľnohospodárstvo je na pokraji kolapsu. Cesta k jeho obnoveniu určite bude viesť aj cez ďaleko aktívnejšie využívanie humátov. Obsahujú teda prírodné hnojivá ako maštaľný hnoj, kompost a aj niektoré tekuté hnojivá predávané v záhradníckych potrebách humínové kyseliny? Áno, presne tak. Humínové a fulvové kyseliny sú v prírodných hnojivách. Treba povedať, že hnoj a kompost ich obsahujú. Obsahujú ich v nižšom množstve a sú v nich aj semená burín a látky, ktoré rastlinu a následne jej produkciu, poškodzujú. To znamená, veľa dusíka, ostatky pesticídov, rôzne karcinogény, patogénne látky a pod. V bežne predávaných hnojivách sú humínové kyseliny zväčša priemyselne vyrábané a tie sa svojou aktivitou a rôznorodosťou ani zďaleka nedajú porovnávať s prírodnými. Ako humát pôsobí na rastlinu? No to je vlastne problém jednoznačne vysvetliť. Vedci to prirovnávajú k čiernej skrinke. Výsledkom pôsobenia jednoznačne je, že rastlina vystavená pôsobeniu humátu získa: silnejší koreňový systém, zlepší sa jej medzibunková výmena živín, zvýši sa výkon fotosyntézy, zväčší sa odolnosť voči stresu (teplu, suchu, mrazu), klesne jej potreba množstva ďalších hnojív, zvýši sa jej regeneračná schopnosť po poškodení napr. po ľadovci. Výsledkom je, že produkcia má vyššiu kvalitu, obsahuje viac cukrov, vitamínov a menej škodlivých látok. Odbúrava z produkcie pesticídy, dusičnany, ťažké kovy a zvyšuje úrodu až o 30 – 60 %. Jednoducho sa dá ľudovo povedať, že humát dá rastline veľké ústa, silné zuby, veľké brucho a dobrý tráviaci systém. Ako humát pôsobí na pôdu? Humínové kyseliny majú niekoľko zaujímavých vlastností. V pôde napríklad udržujú vo vode rozpustné organické hnojivá v koreňovej zóne a znižujú ich vyluhovanie. Viažu toxické a ťažké kovy v pôde, zabraňujú ich prechodu do rastlín. Stimulujú rozvoj žiadúcich mikroorganizmov v pôde - viažu PCB, dioxíny, pesticídy a výrusy. Zabraňujú úniku toxických zlúčenín a dusíka do spodných vôd. Vonkajším prejavom je tiež, že zabraňujú vytváraniu prasklín v pôde a tým jej presychaniu. Humáty pri trvalom používaní menia k lepšiemu štruktúru pôdy. Z tohto je jasné, že humínové kyseliny majú významnú úlohu pri zvyšovaní úrodnosti pôd pri zvyšovaní obsahu živín v nich a ich súčasnej detoxikácii. Ak sú prírodné humáty najkvalitnejšie, prečo sa ich neťaží viac? V prírode humínové kyseliny vznikajú rozkladom biologických látok. Čím je rozklad dokonalejší, tým je koncentrácia kyselín väčšia. Pre porovnanie: obsah humínových kyselín v 0,5 litra „DAR ZEME“ je rovný obsahu kyselín v 5 až 10 tonách maštaľného hnoja. Čo sa týka ťažby z prírodných zdrojov, ide o ekologický problém. Rašeliniská vznikali v treťohorách a v celom svete podliehajú veľmi prísnej ochrane a sú zaradené do najprísnejších ochranárskych kategórií. Jediné takto využiteľné sa nachádzajú v Ruskej federácii a ich počet a kapacity sú tiež obmedzené. Preto sa pristúpilo k priemyselnej výrobe z hnedého uhlia – lignohumáty, dreva a bioodpadov. Ich kvalita a šírka pôsobenia na rastliny a pôdu však nedosahuje pri akceptovateľnej cene účinok prírodných. Keď je ponuka niekoľkých druhov prípravkov na báze huminových kyselín ako vybrať ten najlepší? No to je problém. Niektorí výrobcovia ich obohacujú aj o ďalšie živiny potrebné pre rastliny a tak je niekedy skutočne problém odhaliť či pôsobia humínové kyseliny alebo živiny a dusík. Pravda je, že sa treba rozhodnúť, vybrať si priority a vyskúšať. Ak potrebujeme dostať do pôdy dusík, tak dáme dusíkaté hnojivo, ak fosfor, tak fosforečné, ak draslík, tak draselné, ak všetko, tak NPK. Ako najekonomickejšie použiť humát? Vo všeobecnosti najefektívnejšie je použiť ho počas vegetačného obdobia 3 až 4 x. Prvý raz - pri výsadbe na semená, ich máčaním alebo cielenou zálievkou. Druhýkrát - po vzídení, pri dvoch lístkoch. Tretí raz - pred kvetom alebo počas kvitnutia. Štvrtýkrát - následne za 14 až 21 dní. Najefektívnejší je postrek na list, pretože tým cielene aktivujem konkrétnu rastlinu. Veľmi dobrý efekt sa dosahuje pri máčaní semien, kde sa až o 30 % zvyšuje počet semien, ktoré vyklíčili. Pri presádzaní po namočení koreňovej sústavy je prakticky 100 % úspešnosť prijatia po presadení, výrazne stúpa aj úspešnosť rozmnožovania rastlín odrezkami. Postačujúce množstvá na jednotlivé druhy rastlín ako aj najlepší čas a spôsob použitia sú v tabuľke, ktorú dodávame s každým výrobkom. Aké sú Vaše skúsenosti s použitím humátu „DAR ZEME“? Boli použité na zemiaky, výsledok bol – výborný. Úroda prevýšila moje očakávanie. Podobne aj pri cibuli a cesnaku. Mrkva, tiež super. Na stromoch prekvapili marhule i broskyne, u jabloní boli plody veľké a veľa. Paradajky a paprika boli výborné. Tiež aj kvietky. Hrozno nepreukázalo pokles úrody oproti predošlému roku, tak ako sa sťažovali okolití vinári a bolo vysokej cukornatosti. Test bol urobený v Budmericiach, okres Pezinok v roku 2012. Humát má aj fungicídne a ochranné účinky, preto nie je potrebné striekať žiadnymi fungicídami. Záverom môžem povedať, že použitie „DAR ZEME“ prekonáva moje očakávania. Výsledky ekonomickej výhodnosti použitia prípravku „DAR ZEME“ pre husto siate obilniny 1. Zvýšenie klíčivosti osevného materiálu na úroveň 98 – 99 % Použitím morenia osevného materiálu sa na základe testov dosiahli výsledky zvýšenia klíčivosti zŕn z úrovne cca 66 % bez úpravy na úroveň až 98 - 99 % . Ekonomický efekt číslo 1 je v ušetrení na osevnom materiály o min. 15 % jeho množstva. 2. Použitie „DAR ZEME“ zvýši schopnosť porastu prezimovať Testami bolo zistené, že použitie tohto humátu 3 až 4 x znižuje plochu vymrznutia t.j. znižuje straty z potreby preorať a znovu obsiať zničené porasty. Navyše znižuje straty z predaja jarín, ktoré sú lacnejšie ako oziminy. 3. Zníženie potreby minerálnych hnojív Použitie „DAR ZEME“ na základe skúseností znižuje potrebu použitia minerálnych hnojív o viac ako 30 % pri dosiahnutí minimálne rovnakých výnosov. 4. Zníženie potreby prípravkov na chemickú ochranu rastlín Použitím prípravku „DAR ZEME“ klesne potreba použitia herbicídov a fungicídov min. o 10 % pri zachovaní rovnakých efektov ich použitia. 5. Zdravšie a silnejšie porasty Po ošetrení humátom „DAR ZEME“ výrazne klesá riziko napadnutia porastov chorobami. Znižuje sa rapídne plocha poľahnutého obilia. 6. Zvýšenie kvality produkcie Použitím humátu „DAR ZEME“ stúpla hodnota lepku v zrne o 2 – 5 %, čo umožňuje presun do vyššej kvalitatívnej a cenovej hladiny. 7. Zvýšenie výnosov Predpisovým použitím humátu počas celého vegetačného obdobia stúpol výnos z 1 ha o 15 - 60 %. 8. Rozklad požatevných ostatkov na poli. Použitie „DAR ZEME“ zabezpečí biologický rozklad ostatkov po žatve, čím odbúrava použitie amónnych prípravkov. Cena koncentrátu prípravku „DAR ZEME“ pri nákupe nad 500 l a použití cca 1 liter/ha 1x jeseň a 2x jar leto je cca 10 Eur/ha. Pri zhodnotení všetkých hore uvedených faktorov a spočítaní ekonomických prínosov v závislosti od cien na svetových trhoch, ceny práce a ostatných nákladov vychádza prínos na 100 ha v rozmedzí 3 800 až 14 000 Eur. Ekonomická efektivita sa pohybuje teda od 3,8 do 140 násobku investovanej sumy. Je počítaný len prínos nakoľko náklady vznikajú úplne rovnaké ako v predošlom období, lebo chemické ošetrenie a prihnojenie sa robí aj bez používania „DAR ZEME“ a jeho aplikácia sa dá urobiť spolu s týmito činnosťami. Nie je vyčíslený ekologický prínos z pohľadu zlepšenia štruktúry pôdy, zníženia jej náchylnosti na eróziu a zvýšenie bioaktivity v jej povrchovej vrstve, čo sa prejaví postupne v zvýšení úrodnosti pôdy. Výsledky ekonomickej výhodnosti použitia prípravku „DAR ZEME“ Zemiaky Prípravok „DAR ZEME“ bol použitý v troch aplikáciách. 1. Príprava sadby – máčanie hľúz 24 hodín spotreba 0,2 litra koncentrátu na 1 tonu sadby. 2. Postrek na listy po vzídení spolu s postrekom proti burine , spotreba 0,8litra koncentrátu Dar zeme na 1 hektár 3. Postrek na listy 15 až 17 dní po druhej aplikácií spolu s prihnojením minerálnym hnojivom v zníženej dávke o 30 %. Spotreba 0,8 litra koncentrátu na 1 hektár. Porovnanie: Úroda bez použitia „DAR ZEME“...........................23,1 t/ha Úroda s použitím „DAR ZEME“ ............................28,4 t/ha Navyše bolo menej ako 3 % zemiakov poškodených rôznymi chorobami. Stúplo množstvo sušiny v hľuzách, vzrástol obsah škrobu a znížil sa obsah nitrátov. Celkový efekt a ekonomický prínos bol o 18 % vyšší ako u zemiakov kde „DAR ZEME“ nebol použitý. Cena produkcie bola vyčíslená bez ohľadu na zvýšenú kvalitu zemiakov s použitím humátu. Cukrová repa Ošetrenie bolo tiež aplikované v troch aplikáciách. 1. Ošetrenie semien máčaním (nástrekom) 0,2 l koncentrátu/tona + ošetrenie fungicídom 2. Postrek po vzídení pri 2 - 3 pároch listov. Spotreba 0,8 l koncentrátu na 1 hektár. 3. Postrek vo fáze spájania listov v riadkoch. Spotreba 0,8 l koncentrátu na 1 hektár. Súčasne s postrekom bolo realizované prihnojenie v zníženej dávke o viac ako 30 %. Porovnanie: Úroda bez použitia „DAR ZEME“........................... 26,1 t/ha Úroda s použitím „DAR ZEME“............................... 30,8 t/ha Cukornatosť bez použitia „DAR ZEME“.................... 14,1 % Cukornatosť s použitím „DAR ZEME“....................... 14,2 % Výsledok ukazuje zvýšenie úrody o 18 % celkový efekt v cukre je 18,7 %. Počas testu bol urobený experiment s ošetrením semien a jedným postrekom v čase spájania listov v riadkoch s 1 až 1,2 l koncentrátu na 1hektár. Úroda stúpla o 13,3 %. Vyskúšali sme aj iný prípravok na báze humínových kyselín, kde nárast úrody predstavoval 9 %. Repka olejná – jarná - ozimná Ošetrené semená + 3x postrek počas vegetačného obdobia z toho 1x letecky. Len pri jednorázovom ošetrení semien stúpol výnos o 6,7 % a obsah oleja o 0,7 %. Pri troch alikáciách „DAR ZEME“ výnos vzrástol o 11,3 % a obsah oleja v semenách o viac ako 1 % oproti neošetrenej. Pri ozimnej repke podobne stúpol výnos ale obsah oleja o 1,5 % stúpol len pri ošetrení semien a o 2,9 % pri troch aplikáciách. Kapusta Pri kapuste bol experiment urobený bez morenia semien. Bol realizovaný 2x postrek v množstve cca 1 - 1,5 l koncentrátu „DAR ZEME“ na hektár. Výnos vzrástol o 19,1 % oproti kapuste, kde nebol „DAR ZEME“ použitý. Slnečnica Pri testoch na tejto plodine bolo urobených niekoľko pokusov použitím rôznych odrôd. Prvý test bol vykonaný len po jednom použití „DAR ZEME“ postrekom 0,4 litra koncentrátu na 1 hektár. Výsledok - nárast produkcie v priemere o 20 %. Druhá skupina pokusov bola: 1. ošetrenie semien s použitím roztoku 0,2 litra koncentrátu na 1 tonu 2. 3x postrek na list počas vegetačného obdobia spolu s inými dovtedy používanými preparátmi. Použitie „DAR ZEME“ v množstve 0,4 litra koncentrátu na 1 hektár. Výsledok: Nárast výnosu u všetkých testovaných odrôd o viac ako 30 %. Obsah oleja v semenách stúpol z 50,7 % na 52,1 % . Kyslosť klesla z 1,85 % na 0,87 %. Ukazovatele kvality sa zlepšili vo všetkých parametroch. Výsledky pokusov jednoznačne preukázali vysokú efektívnosť použitia preparátu „DAR ZEME“. Kukurica Semená boli ošetrené 2 dni pred sadbou, bolo požité 0,2 litra koncentrátu na 1 tonu. Počas vegetačného obdobia 2x postrek na list s inými prípravkami. Prihnojenie minerálnym hnojivom bolo redukované o 30 %. Použité bolo 0,4 litra koncentrátu na 1 hektár. 1. Nárast úrody o 7,1 % len pri ošetrení semien. 2. Nárast úrody o 9,7 % pri ošetrení semien a následných dvoch postrekoch. Prínosom použitia „DAR ZEME“ bol tiež nárast proteínov a minerálov v zrne. U proteínov to predstavovalo z 10,1 % na 11,2 %. Paradajky U paradajok bolo tiež niekoľko kombinácií pokusov. 1. Máčanie semien 10 hod. v roztoku 1 : 20 a 1 litri na 1 kg semien. 2. Postrek 4x počas vegetačného obdobia v pomere 1 : 50. Prvýkrát vo fáze tvorby listov, druhýkrát pri kvitnutí potom v intervale 14 až 17 dní po 2. postreku. Výsledky: Humát „DAR ZEME“ zvýšil úrodu o 29 % pri použití 4x za vegetačné obdobie, o 22,6 % pri použití 3x za vegetačné obdobie. Pri ďalších experimentoch bol zmenený pomer riedenia koncentrátu s vodou. Najlepšie výsledky sme dosiahli pri máčaní semien v roztoku 1 : 10 a postrekoch 1 : 50, 1 : 50, a 1 : 25 nárast úrody v tomto prípade bol až o viac ako 37 % podľa odrody paradajok. Rovnaké výsledky sme dosiahli pri paprike. Veľmi zaujímavé je výrazné zvýšenie kvality a chuti plodov. Jablone Skúšky boli robené pri dvoch odrodách: Golden Delicious a Idared, výsledky v oboch prípadoch znamenal pri použití 3x za vegetačné obdobie plus 25 % úrody. Zároveň sa výrazne zvýšila kvalita produkcie. Hrozno „DAR ZEME“ bol vyskúšaný na niekoľkých odrodách bieleho aj červeného hrozna. Prihnojenie bolo realizované 3x počas vegetačného obdobia. Bolo použité zakaždým 1 liter koncentrátu na 1 hektár. Nárast úrody bol od 11,5 do 20 %. Navyše stúpla cukornatosť o viac ako 1 % a kvalita bobúľ. Výrazne bolo šetrené inou chémiou používanou vo vinohrade.
🏢
wellba s.r.o.
Poľnohospodárstvo, potravinárstvo
