Architektonické návrhy a projektování
Tvorbu architekta Ľubomíra Závodného hádam najvýstižnejšie charakterizuje pojem abstrakcie. V jeho prácach je prítomná jednak v rovine kľúčového motívu, znaku architektúry, do ktorého premieta ostatné, preňho menej podstatné vlastnosti diela, ale môžeme ju nájsť aj v narábaní so základnými geometrickými útvarmi ako aj v registri jednoduchých vyjadrovacích prostriedkov. Závodného architektúra sa v najväčšej možnej miere usiluje odtrhnúť od tradičnej obraznosti a uprednostňuje výtvarnosť geometrickej abstrakcie De Stijlu, ale aj monumentalitu jednoduchého brancusiovského tvaru. Táto výtvarná koncepcia je u architekta Závodného bezprostredne zviazaná s prísnou racionalitou a pragmatizmom. Jeho obľúbenými vyjadrovacími prostriedkami sú dlhé rovné, prípadne v jemnom oblúku zakrivené steny, ktoré predeľujú vnútorný priestor, alebo vstupujú do okolitého prostredia a vymedzujú ho. Možno súvisia aj s istým úmyselným narúšaním ortogonálnych schém budov v duchu zdržanlivého nesmelého, ale predsa dekonštruktivistického gesta. Môžeme to vidieť na Klariskom kláštore v Kopernici (1991-1998), kde pomyselná priamka prechádza od budovy pôvodného kostola celou kompozíciou a v duchu svojho pohybu otáča jednotlivé jej súčasti. Podobne aj v prípade kompaktného tela pavilónu pobočky IRB v Bratislave (1992-1994) diagonála zobrazená v strešnom svetlíku ovplyvňuje vzťahy vo vnútri objektu. Na pobočke NBS v Lučenci (1997) je to zas tiahly oblúk kulisy pred hmotou budovy, ktorý ako jediný vybočuje z pravouhlých vzťahov. V rámci interiérov Creditanstaltu v Bratislave (1998), vkladá Závodný do pôvodnej stavebnej hmoty výrazné stenové prvky, ktoré narúšajú a súčasne určujú tento vnútorný priestor. V Závodného architektúre sa aj tradičné prvky domu (okná, strecha, dvere) stávajú súčasťou abstraktného výtvarného zámeru. Strecha spravidla nesmie byť tradičnou sedlovou ani jednoduchou plochou. Závodný ju láme, dvíha, konzolovito vysúva, niekedy pretvára do podoby pitoresknej strešnej nadstavby. Všetko sa však odohráva na pozadí jednotného vnútorného rádu, ktorý eliminuje prílišnú tvarovú uvoľnenosť. Aj keď sú historické citácie v tvorbe 1ubomíra Závodného neprípustné, štýlotvorné prvky funkcionalistickej architektúry - kruhové okno, pásové okno, francúzske okno s horizontálnym rúrkovým zábradlím či konzolovito vysunutá markíza, dostávajú pravidelne priestor v jeho prácach. Tieto prvky tu však požívajú štatút nadčasovej ahistorickej architektúry.
Stavebníctvo, materiál
